|
BÁJKA O SLONOVI, KTORÝ NECHCEL BYŤ VZDIALENÝ ĽUĎOM
Bol raz jeden slon. Mal jedno veľké prianie. Priblížiť sa k ľuďom v meste. Ale keď sa snažil tam vstúpiť, oni robili všetko pre to, aby sa do mesta nedostal. Vraj by všetko rozšliapal a ľuďom ublížil. Slonovi to prišlo ľúto, a tak prosil Boha, či by ho nemohol urobiť niekým menším.
Boh mu jeho prianie splnil. A zrazu už z neho nebol slon, ale kôň. (Bývalý) slon sa potešil a veselo zaerdžal. Vydal sa do mesta. A naozaj. Nikto ho odtiaľ nevyháňal. Iba ak predavači od stánkov so zeleninou. Ostatní boli k nemu priateľskí a mnohí ho hladili a potľapkávali. Ale do svojich príbytkov ho vpustiť nechceli. Stále si pripadal, že je im vzdialený.
A tak opäť poprosil Boha, či by mu neumožnil viac priblížiť sa k ľuďom. A Pán Boh mu opäť vyšiel v ústrety. Učinil z neho krásneho motýľa.
(Bývalý) slon – motýľ, rozprestrel svoje nádherné krídla a radostne sa vrhol do víru života. V tých dňoch sa priblížil k nejednému človeku. Potešil ho svojím motýlím letom, krásnym sfarbením. A bol dokonca človeku tak blízko, že nahliadol do jeho ľudského osudu a mohol s ním zdieľať jeho radosť i žiaľ. Večer sa už ale cítil unavený celodenným poletovaním, a tak zakotvil v tichu kostola. Sadol si na lavicu a celým svojím bytím vnímal krásu liturgie.
A zrazu sa to stalo. Kde sa to vzalo, tu sa to vzalo, dostal ranu od modlitebnej knižky. Bola tak silná, že ho úplne rozmliaždila.
Motýľ sa v tom momente ocitol pred Bohom. Bol rozhorčený a pýtal sa: „Čo je to za spravodlivosť? Chcel som byť blízko človeku, a on ma zničil?“ Boh mu však vysvetlil: „Buď si vo svete silným, hrdým slonom, ktorého sa všetci boja a nikto ti neublíži. Ale má to jednu nevýhodu: si sám. Alebo je z teba malý „drobček“, ktorý má otvorenú cestu aj k tým najtajnejším tajomstvám ľudských sŕdc, avšak za cenu, že budeš zranený. Čím máš k ľuďom bližšie a čím viac si užitočný, čím viac môžeš človeku pomôcť, tým viac sa musíš pripraviť na to, že ťa to niečo bude stáť.“ |